Egyptské pyramídy sú jednou z najznámejších pamiatok staroveku. Už v tej dobe vzbudzovali taký veľký údiv, že boli zaradené medzi Sedem divov sveta. Ako jediný z týchto divov sa zachovali dodnes a sú zároveň i najstarším z nich.
Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.
Pyramídy v Egypte slúžili väčšinou ako hrobky faraónov, egyptských vládcov. V staroegyptštine boli označované slovom mer, znamenajúcim doslova "miesto vystúpenia". V Textoch pyramíd pochádzajúcich z obdobia stavby pyramíd sa hovorí, že sa po smrti mal faraón spojiť s Réom a zaujať miesto po jeho boku v slnečnej bárke. To všetko mal dosiahnúť výstupom po schodisku. Niet preto divu, ženajstaršia známa stavba tohoto druhu v Egypte, Stupňovitá pyramída faraóna Džosera má, ako to napovedá jej meno, stupňovitú štruktúru.
Džoserova pyramída
V Gíze, ležiacej v strede plochej púšte osem kilometrov od Káhiry, sa k nebu týčia tri veľké pyramídy. Stoja nad komplexnom menších pyramíd a hrobov okolo. Blízko sa nachádza aj Veľká sfinga. Tieto divy staroveku jestvujú už takmer 5000 rokov. Mesto Gíza sa rozkladá v dolnej časti nílskej delty, ktorá kedysi tvorila hranicu medzi Horným a Dolným Egyptom. Keď sa asi okolo roku 2925 pred n. l. obe kráľovstvá spojili, novo vzniknutý egyptský štát si zriadil hlavné mesto v Mennofere na západnom brehu Nílu. To sa stalo domovom faraónov, ktorí krajine vládli takmer 3000 rokov v tridsiatich po sebe idúcich dynastiách. Tri veľké pyramídy boli postavené v období štvrtej dynastie (asi 2575 - 2465 pred n. l.) Prvá v poradí a zároveň najväčšia z nich, bola hrobka faraóna Chufewa. Ako druhú postavili strednú pyramídu. Je o čosi menšia a patrila Chufewovmu synovi Raachefovi. Tretiu, oveľa menšiu pyramídu si dal postaviť faraón Menkewré, Chufewov vnuk.
Najväčšou stavbou tu je Cheopsova pyramída, ktorá sa tiež nazýva Chufuova. Táto pyramída je 138 metrov vysoká, jej pôvodná výška však bola 147 metrov. Celá pyramída bola pôvodne obložená bielym, lešteným vápencom. O celé obloženie ale prišla. Bolo totiž neskôr použité na stavbu domov v Káhire . Komplexný systém miestností v podzemnej i nadzemnej časti patrí k vrcholným dielam starovekého umenia. Kráľova komora, v ktorej bol faraón pravdepodobne pochovaný, bola postavená z červenej žuly, aby odolala obrovským tlakom najmä pri zemetraseniach.
Cheopsova pyramída
Druhou významnou stavbou je Rachefova pyramída. Je tiež známa ako Chefrénova pyramída. Je 136,6 metrov vysoká. Jej konštrukcia je jednoduchšia. Je postavená na skalnatom výbežku a má strmší sklon.
Rachefova pyramída
Tretia významná pyramída v Gíze je Menkaureova pyramída. Je 62 metrov vysoká.
Menkaureova pyramída
Významnou stavbou je aj Sfinga. Jedná sa o kolosálnu sochu ležiaceho leva s hlavou muža. Sfinga je snáď najznámejší egyptský monument na svete. Nachádza sa vedľa Cheopsovej pyramídy. Nechal ju postaviť faraón Chefrén. Údajne je jej hlava práve jeho portrét. Sfinga je vytesané zo skaly a je 21 m vysoká a 74 metrov dlhá. Pôvodne bola pokrytá sadrou a pomaľovaná.
Sfinga