NEW YORK
New York (angl. New York City, oficiálne City of New York), nazývané aj BIG APPLE je najväčšie mesto v Spojených štátoch. Leží v štáte New York na východnom pobreží Spojených štátov a má viac ako 8 miliónov obyvateľov. Mesto New York je ekonomicky najvýznamnejším a zároveň najľudnatejším mestom v USA.
Opis mesta
Rozkladá sa na východe krajiny pri ústí rieky Hudson do Atlantického oceánu. Nachádza sa 350 km od Bostonu a 353 km od Washingtonu D. C. Vlastné mesto pozostáva z piatich častí: najstarší Manhattan, ďalej Bronx, Brooklin, Qeens a Staten Island. Z nich iba Bronx je spojený s pevninou, ostatné obvody ležia na ostrovoch. Rozkladá sa na rozlohe 1214 km² a žije v ňom 8 108 040 obyvateľov, v celej metropolitnej oblasti 18,7 miliónov. Mesto je hospodárskou metropolou Spojených štátov a centrom svetového obchodu. Samé má ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku planéty. Sídli tu mnoho medzinárodných organizácií, vrátane OSN. New York je tiež známy ako město mrakodrapov, aj keď dnes sa tu nenachádza toľko mrakodrapov ako napríklad v Ázii. Zaujímavosťou je, že architekt, který navrhoval Manhattan ( Le Corbusier) musel zúžiť horné časti mrakodrapov. Prečo? Ak by neboli zúžené, do ulíc by neprenikalo svetlo. Preto New York charakterizoval jako „zvislé mesto“.
Dejiny
V 17. storočí kúpilo Holandsko ostrov Manhattan za 60 florinov (cca. 24 USD). od indiánov a založili tu osadu Nový Amsterdam. V roku 1664 ju obsadili Angličania a premenovali na New York. Svoj veľký význam získal New York vďaka kanálu, ktorý prepája rieku Sv. Vavrinc a Atlantický oceán. V 19. storočí bola vztýčená Socha Slobody ako francúzsky dar Američanom. Prvá trasa metra bola otvorená v roku 1904. V 20. rokoch 20. storočia sa začali stavať prvé mrakodrapy. V roku 1931 bol postavený Empire State Building. V roku 1973 boli postavené budovy Svetového obchodného centra (WTC – Dvojičky). Teroristi sa ich pokúšali zničiť už v roku 1993, podarilo sa im to až 11. Septembra 2001.
Zaujímavosti
New York vždy charakterizovali klasické žlté taxíky, rýchly životný štýl, kiná na ulici Broadway a v ostatnom čase aj tzv. taviaci kotol, čo znamená, že mesto je plné rôznych kultúr, ktoré sa navzájom asimilujú a vytvárajú tak kultúru novú, americkú. V New Yorku žije mnoho Číňanov a Portoričanov, ktorí se sem sťahujú za prácou. Známy je aj termín Bronx ako charakteristika typickej černošskej štvrti.
Socha Slobody
Socha slobody sa vypína do výšky 93 metrov nad newyorským prístavom, kde podľa slov jej autora "ľudia prvý raz uvidia Nový svet". V parížskej dielni túto najväčšiu kovovú sochu sveta vyrábali vyše 15 rokov. Potom ju rozobrali a previezli cez Atlantik do Ameriky. Pôvabné záhyby jej rúcha, nijako neprezrádzajú, že sa vo vnútri
skrýva obrovská nosná konštrukcia. Cez telo sochy vedie špirálové schodisko zo 171 schodmi, po ktorom môžete vystúpiť na výhliadkovú plošinu po obvode jej koruny. Ponúka sa odtiaľ nádherný pohľad na veľkolepú panorámu New Yorku a okolitých vodných plôch. Pred vyše storočím práca na obrovskej soche zviedla dohromady dvoch mužov: mladého nadaného sochára a technického novátora, ktorý sa neskôr predstavil stavbou Eiffelovej veže. Myšlienka, aby ľud venoval ľudu Ameriky takýto dar, sa zrodila v lete roku 1865, keď sochár Frédéric Auguste Bartholdi navštívil istého významného francúzskeho historika. "Slobodu osvecujúcu svet" (tak znel úplný názov sochy) chceli odhaliť k stému výročiu americkej nezávislosti, ktorú pomáhali vybojovať aj francúzsky vojaci a zbrane. Jedinečné dielo sa tak malo stať trvalým symbolom priateľstva a spoločných ideálov oboch veľkých národov. Bartholdiho inšpiroval legendárny kolos, gigantická bronzová socha gréckeho boha slnka Hélia, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, ktorí postavili v 3. storočí pred. n. l. pri vjazde do prístavu na ostrove Rodos. Najprv Bartholdi navrhol a postavil jedenásťmetrový sadrový model. Skutočná socha je štyrikrát vyššia; musela byť dosť pevná, aby odolala zubu času i nepriazni počasia, ale zároveň dosť ľahká , aby sa dala prepraviť do Ameriky. Preto je socha Slobody dutá. Jej plášť stavitelia upevnili na vnútorný rám. Rovnakú techniku použili aj ich antickí predchodcovia pri budovaní rodoského kolosu. Medzitým pracoval Alexandre Gustave Eiffel na vnútornom ráme. Eiffel sa preslávil ako staviteľ skvelých mostov. Jeho rám sochy
slobody anticipoval konštrukciu moderných mrakodrapov a stal sa v tom čase najvyššou nosnou stavbou z ocele.
Socha stála francúzsky ľud 400 000 dolárov. Peniaze však pribúdali pomaly a neostávalo iné než práce na soche často prerušovať. Mohutné rameno, ktoré držalo pochodeň slobody, Francúzi dokončili k stým narodeninám Ameriky v roku 1976, ale celú sochu Slobody až v júni roku 1884. Nejaký čas vládla nad francúzskymi a 4. júla, na Ďeň americkej nezávislosti, ju formálne prevzal americký veľvyslanec vo francúzsku. Po polroku sochu celkom rozobrali. Očíslované časti uložili do vyše 200 obrovských debien a do Ameriky ich prepravila francúzska nákladná loď Isére. 
Central park
